Allie: Akým sposobom v skupine komponujete? Je to úsilie celej skupiny alebo ty a Simon niečo začnete a potom sa
pridajú ostatní? Nick: Každá pesnička, ktorú skupina napísala je iná. Je to rozne - pretože sme štyria. Je to ako mať štyroch
umelcov - sólistov v skupine a každý z nich má množstvo nápadaov, ktoré chce ponúknuť. Najskor začneme "jamming" a čakáme čo sa z toho
vyvinie. Potom to niekto spojí do jednej myšlienky, možno si to zoberie so sebou domov a trocha to zdokonalí. Niekedy je to len slovo,
text, trocha hudby, inokedy nejaké akordy, melódia a potom tie pesničky istým sposobom budujeme - konštruujeme.
Allie: Nechcem ísť v tomto smere príliš do hĺbky, ale máte vobec nejaký filozofický postoj? Mám na mysli -
či pri komponovaní využívate osobné postoje a pocity? Nick: Myslím si, že ak komponovanie má byť umením, tak potom by to stále malo odrážať to čo je okolo teba, to
čím si obklopený a to čo k tomu pociťuješ ty ako aj aké je tvoje miesto v tomto všetkom, a určite naše pesničky to vždy vyjadrovali.
Ak sa pozriem na piesne, ktoré sme napísali na začiatku 80-tych rokov - v niektorých nachádzame naivitu a optimizmus, napr. album RIO
sme napísali po našej prvej návšteve Ameriky a tento album bol o silnom zážitku a vzrušení počas pobytu v Amerike. No ak sa pozriem na
dalšie albumy ako BIG THING, NOTORIOUS a samozrejme nový album DURAN DURAN vidím obdobie, ktoré sme strávili v Amerike a pozerám sa na
to inak. Nehovorím, že všetko je negatívne, ale určite je to iný prístup a pretože časy sa zmenili a my všetci sme starší ako sme boli
vtedy aj naše komponovanie je nevyhnutne iné.
Allie: Spomenul si atmosféru a to čo ťa obklopuje keď nahrávate alebo píšete pesničky. Nový album ste
nahrávali u Warrena - vo Warrenovom dome. Je to pravda? Nick: Nový album sme nahrávali v domácom štúdiu - v obývačke nášho gitaristu Warrena. Rozhodli sme sa, že urobíme
demo nahrávky v obývačke a po chvíli sme zistili, že sú preto také dobré, lebo sme ich nahrali pomocou digitálnej technológie. Vonkoncom
nám nevadilo, ža tam medzi nami nebol kus skla a tie otrasné umelohmotné rastliny. V skutočnosti to bolo oveľa krajšie prostredie, veľmi
uvoľnene. Veľmi posobivý bol fakt, že Simon spieval hlavný vokál stojac tam uprostred, kým my všetci sme sedeli na pohovke, bolo to velmi
posobivé. Možeš sa tomu bránit ako len chceš, no ak si v štúdiu, stále máš na mysli skutočnosť, že hodina alebo deň ťa stojí celý majetok
a ty nesmieš premárniť privela času. No zároveň vieš, že veci musíš dotiahnuť do konca. Zatiaľ čo takto sme mohli venovať naozaj dostatok
času novému albumu, objavujúc tým ako by mal znieť nový DURAN DURAN v 90-rokoch. Myslím si, že to zlepšilo naše komponovanie, pretože sme
mohli niečo nahrať, potom si sadnúť a rozanalyzovať to, zahrať to na akustických gitarách a malých klávesoch. Potom sme pracovali na
melodickej štruktúre, harmóniach a arnžmánoch. To všetko musíte urobiť ak chcete vytvoriť naozaj dobrú muziku.
Allie: V takejto omnoho uvolněnej atmosfére možete pracovať dlhšie a poriadne sa koncentrovať na to čo chcete dosiahnuť.
Ale vráťme sa späť do 80-rokov. Chalani - vy ste v tomto období vyprodukovali množstvo hudby a zdalo sa, že ste nepretržite nahrávali.
Berúc v úvahu fakt, že by ste mali vtedy viac času, pridali by ste niečo naviac? Nick: Bol by som radšej keby Duran Duran boli bývali omnoho plodnejší v 80-rokoch ako boli. Myslím, že sme
strávili množstvo času koncertovaním. Samozrejme, nemožete robiť všetko naraz. Allie: Prepáčte, počuli sme jej? OK, sekundička, pripravení, ticho - pokračujeme. Nick: Sklapni!? (Budeš ticho!?) Allie: Drž sa témy! Stále pripravení? OK? Chceš as ma na to opýtať znova alebo si v ....? Nick: Nie, nie! Allie: OK, v poriadku, nech sa páči. Nick: Áno, bo by som radšej keby Duran Duran boli omnoho plodnejší v 80-rokoch, ale kedže sme mali taký náročný koncertný
program a tiež sme museli robiť množstvo ďalších vecí ako napríklad videá, nekonečné fotografovania, to všetko v čase, ktorý sme mohli
využiť na nahrávanie. Takto to vyzeralo do roku 1985. Našu produkciu sprevádzal prirodzený vývoj. Každá platňa sa uberá novým smerom a
dozrieva. Myslím si, že naše komponovanie sa zlepšovalo. Potom v roku 1985 sme si začali uvedomovať, že obchod získal kontrolu nad skupinou.
Pre nás to bol veľmi kritický bod, zrazu bolo okolo nás množstvo účotníkov a právnokiv. Vtedy sme si povedali hej, počkajtě ... veď toto sa
nám mení na akýsi druh obchodnej spoločnosti, to už nemá nič spoločné s hudbou a tak sme od toho odišli. To bol v podstate ten hlavný dovod
prečo vznikli projekty POWER STATION a ARCADIA. Chceli jsme nahrať veci sami pre seba a vedeli sme, že v tej dobe to v rámci Duran Duran
nebolo vhodné. Simon a ja sme vytvorili album skupiny Arcadia, ktorý bol oveľa viac esoterickejší než radové platne Duran Duran. John a
Andy vytvorili platňu Power Station spolu s Robertom Palmerom. Ich album bol viac rockovejší. Mám pocit, že tieto projekty nám naozaj
umožnili vrátiť do hudobného businessu to, čo je prvoradé. Výsledky týchto albumov vyformovali budúce tvary Duran Duran od roku 1986.
Vtedy sme sa dali opäť dokopy, aby sme natočili album Notorious.
Allie: Jasné, OK. Odpovedal si tým na všetko, ďakujem. Pokračujeme. Máš pocit, že publikum, ktoré počúva
hudbu považuje Rock´n´roll alebo hociktorého umelca za samozrejmosť alebo je samozrejmosťou aj hudobný priemysel? Dokáže si verejnosť
uvedomiť tlak s ktorým sa skupina musí vyporiadať? Chápu, že ste boli roky na výslní a potom s vydaním možno jednej platne sa všetci
čudujú čo sa to vlastne deje? Je v tom zahrnutý tlak? Nick: um. Allie: Mám na mysli ...., hovoril si o obchodnej mašinérii, ktorá sa vás dotkla. Ako to ovplyvnilo vašu hudbu? Nick: Zábavný priemysel, či už je to film alebo rocková hudba sú oblasťou veľkého tlaku a ty si len taký slávny
aký slávny je tvoj hit. Slávu možeš stratit veľmi jednoducho, stáva sa to mnohým skupinám a iste aj filmovým hviezdam. Mali menší neúspech
a zrazu boli preč - napriek tomu, že pred tým mali celý rad úspechov. Zrazu sa všetko stáva bezvýznamným. Je to dosť kruté, pretože dosiahneš
istú métu a celú tu dobu pracuješ usilovne, aby si niečo dosiahol a v tej chvíli si uvedomíš, že v skutočnosti to nemá veľmi pevné základy,
takže stále vlastne žiješ na pokraji nervového zrútenia. Ale ak sa na to pozrieme z iného konca, myslím si, že práve tento druh napätia
pomáha vytvárať veľkolepé produkty. (kašel)
Allie: Spomínali sme atmosféru, v ktorej pracujete a čo tak vplyvy? Rozprával si o albume RIO. Zdá sa, že sú tam
brazílske zvuky. Tiež som si všimla, že na novom albume je skladba od Velvet Underground. Ako sa tam dostala? Nick: Vplyvy Duran Duran ...., sám za seba to nemožem povedať. je tu celé množstvo vecí, ktoré sa zlievajú do
jedného bodu, z ktorého v konečnom dosledku vzniká hudba. Raz sa ma niekto opýtal ako vznikla skladba Ordinary World. Všetko, čo som
vtedy mohol povedať bolo, že sa na nás v ten deň pekne pozrela bohyňa piesní. Prišlo to zo vzduchu, z vesmíru. Vieš, my sme len hrali
a postupne vznikali všetky tie časti, ktoré vytvárajú skladbu a hneď sme to dali dokopy. To je to, čo mám na skladaní rád. To ako sa
tieto veci dejú je pre mňa čarovné, to ako vystupujú z tvojej predstavivosti. Čo sa týka vplyvov, um ...... Allie: Prepáč, nefunguje to, ok. Mysli na to. Počuješ ho dobre Steve? Nick: ... um, bolo to v čase keď sme dokončili nový album. Bolo to niekedy v máji roku 1992. Album sme mali
vydať v lete, ale kvoli zmenám v managmente a nejakým malichernostiam sme to stiahli späť. A tak sme začali pracovať na ďalšom projekte,
ktorý sme chceli robiť dávno predtým - covers. Vždy sme boli fanúšikmi albumu PIN-UPs od Davida Bowieho. Pin-Ups je vlastne veľmi úprimna
platňa, kde nahral niektoré zo svojich obľúbených piesní zo 70 rokov. Aj my sme začali pracovať na niektorých z nich a Femme Fatale bola
vlastne prvá, ktorú sme dokončili. Boli sme do takej miery spokojný s výsledkom, že sme sa rozhodli pridať ju na nový album, kedže sa
jeho vydanie presunuloo niečo neskor. Skvelá skladba. Podla mňa sme mohli nahrať hocičo z prvého albumu Velvet Underground. Myslím, že
Venus In Furs by mohla byť zaujímavá.
Allie: Nejaké iné cover verzie nad ktorými ste pracovali? Nick: Vlastne sme tak niekde uprostred práce nad cover verziami. Asi ide o súčasný trend, aspoň v britských
hitparádach. Vezmeš si skvelú skladbu a zničíš ju tým, že ju obliečeš do Beat Boxu mysliac si, že ak už raz bola hitom určite z toho
bude hit aj teraz. Vlastne sa mi to vobec nepáči. Skladby, ktoré vyberáme my nie sú také samozrejmé, vätšina z nich ani nie sú hitové
skladby. Pracujeme nad naozaj neobyčajnými verziami, dosť ich meníme, istým sposobom si ich privlastňujeme. Sú to skladby tých umelcov,
ktorých naozaj máme radi. Dovod, prečo ludia nemožu jasne rozoznať hudobné vplyvy Duran Duran je ten, že tých vplyvov je mnoho a sú
rozmanité. Je úžasné, že sme začali pracovať na tomto projekte. Takto možu ludia pomaly dávať dokopy naše hudobné vplyvy.
Allie: Možeme očakávať, že niektoré z týchto cover verzií as dostanú aj na živé vystúpenia, ktoré sú pred vami? Nick: Nuž, na našej live show hráme zopár cover verzií. Asi by som ti to nemal povedať, ale ide napríklad o skladbu
Crystal Ship od The Doors, alebo hráme aj skladbu od Iggy Popa, ale stále to obmieňame.
Allie: Výborne. Čo sa týka novej platne, myslíš si, že niektoré nové skladby ako Ordinary World alebo Come
Undone budú brať ľudia vážne? Je v textoch obsiahnutá aj vážna stránka? Nick: Myslím si, že ľudia by mali brať hudbu tak ako chcú, na akejkoľvek úrovni. Hudba je hlavne pre zábavu.
Ak si chceš len vypočuť pesničku a páči sa ti melódia, či zvuk tak potom je všetko v poriadku. O tom to je. Po textovej stránke má tento
album toho veľa, čo chce ľuďom povedať. Je v nich mnoho vecí, na ktorých skupine záleží a prostredníctvom piesní ich vyjadrujeme. Na
albume je aj veľa hnevu, čo je niečo, čo možno nenachádzate na predošlých albumoch. Dodalo to platni ten správny (šmrnc) charakter
typický pre túto dobu.
Allie: Mnohí ľudia radi škatuľkujú. V talči som sa dočítala, že nový album znamená odklon vo vašej tvorbe.
Myslíš si, že nová platňa je odklon od vašich starších nahrávok? Nick: Vždy mám ten pocit, že každá nová platňa znamená odklon. Vieš, naša posledná platňa, ktorej sa
po komerčnej stránke neviedlo dobre bola obrovským odklonom. Bola to platňa, ktorá nezaujala ľudí. Myslím si, že tento album má
mnoho piesní, ktoré sa ľudí bezprostredne dotýkajú v tomto období a sú pre nich zrozumiteľné. Nepríklad Ordinary World vyjadruje
takýto univerzálny sentiment. A to je dovod, prečo sme túto skladbu tak ľahko napísali. Bolo nám jasné, že ľudia toho naozaj majú
dosť a sú unavení z tejto mizérie, utrpenia a vojen a týto ľudia by sa radi vrátili k niečomu krajšiemu a jednoduchšiemu.
Allie: Chlape, ty si to už robil predtým, však? Dávaš mi také skvelé odpovede.... Nemožeš poprieť
ten existujúci vzťah medzi kapelou a prácou na videoklipoch a tým čo ste robili v minulosti. Do akej miery je pre vás doležité
video dnes a preto čo dnes robíte? Aké doležité je to pre image skupiny? Nick: Myslím si, že v čase keď sme začínali, nám hudobné video veľmi pomohlo. Objavili sme sa v približne
rovnakom čase ako MTV. Pamätam sa keď sme tam prišli prvykrát, mali vtedy malú kanceláriu na Manhattane. Poznali sme tam každého,
od ľudí, ktorí to vlastnili až po poslíčka, a poznali sme aj ich rodné mená. Bolo ich asi 12 alebo podobne. Povedali sme si aký skvely
nápad - hudobná televízna show. Uvedomovali sme si, že sa táto vec rozrastá, no v tom čase bolo MTV dostupné asi len v 3 štátoch.
Nemali sme ani len poňatia, že o takých 10-12 rokov neskor sa na to budeme dívať ako na multi-národnú obchodnú spoločnosť takýchto
veľkých rozmerov. Myslím si, že vtedy to išlo s dobou. Dnes je programová štruktúra vecou rutiny. Neviem, no zdá sa mi, že ľudia už
toho majú dosť, pozerať hudobné videoklipy celé hodiny. Ľudia potrebujú extra shows. Je fajn, že je to všetko delené na chart show,
rap show,... je to viac segregované. Dáva ti to viac možnosti byť doma vo veciach, ktoré sa ti v hudbe páčia.
Allie: Je filmovanie videa podobné s nahrávaním? Aký je proces nakrúcania videa? Nick: Keď sme prvýkrát nakrúcali video ku skladbe Planet Earth, gramofonová spoločnosť nám povedala,
že nám vydajú platňu ale potrebujú k tomu krátky film. Povedali sme si, veď je to skvelé, bude to obrovská zábava ak natočíme krátky film
pre našu skladbu. A bol tam s nami režisér Russel Mulcahy, čo bol veľmi šťastný výber, pretože sa ukázalo, že to bol človek s víziou a
pracovali sme s ním v 80-rokoch. Všetko to vyvrcholilo videom k skladbe Wild Boys. Bolo zábavne venovať sa len filmovaniu počas
niekoľkých dní. Ľudia sa dívajú na celú vec inak. Ak porovnáš dĺžku trvania videa s časom, ktorý som strávil pri nakrúcaní, zistíš
že napr. video Wild Boys mi zabralo 2 dni z mojho života. Niekedy sme nakrútili viac videoklipov za 5-6 dní. Práca na singloch alebo
na hociktorom z albumov, ktorý takéto single vyprodukoval trvala asi 9 mesiacov. Je to asi priam úmerné 9 dní asi 9 mesiacov. Ale
stále to bola platňa - ten pravý produkt, ktprý bol pre nás najdoležitejší, pretože bez skvelej skladby nemáš nič. Myslím si, že video
nám v mnohom pomohlo ale aj v mnohom uškodilo, je to čepeľ s dvojitým ostrím. Na jednej strane možeš byť na tisícich miestach po celom
svete v tom istom čase a každý vie aký je tvoj nový singel a ako vyzeráš v televízii. Na druhej strane to može zanechať nezmazateľný
dojem v ľudských mysliach ako napríklad ten kde každý z nás stojí vpredu na jachte. Myslím si, že až teraz si ľudia začínajú uvedomovať,
že netrávime väčšinu nášho času tým ,že stojíme vpredu na jachte, oblečení v hedvábnych oblekoch a mokneme od morskej vody.
Allie: Fajn, ak úžasné, skvelý timing. A čo tak 10 slovami stručnú históriu vzniku skupiny? Nick: Hmmmm. John a ja sme skončili školu a chceli sme založiť skupinu, vymysleli sme názov Duran Duran.
To je všetko. Allie: V ktorom roku? Nick: Malo to byť 10 slov, však? Allie: Myslím si, že ich bolo 11. Pokračuj v tom, o čom si hovoril. Nick: Dobre. Nuž, v r. 1978 sme ja a John skončili školu. On je o 2 roky starší ako ja. Všetko po čom sme
túžili bola skupina. Vyrástli sme na hudbe a to bola pre nás tá najdoležitejšia vec. Predstava, že budeme robiť niečo iné bola hrozná.
Kúpili sme si nástroje a naučili sa na ne hrať. Bolo to obdobie punkovej scény v Anglicku. Vtedy sme si kúpili fanzine Sniffin´ Glue
(doslova sňúpací lep - slangovo kokain) kde na prednej strane sa nachádzal titulok "Nauč sa hrať tieto akordy a možeš si založiť
skupinu." Bolo tam asi A, E a myslím že G. My sme si len povzdychli ak všetci títo chlapci to dokážu, my to musíme dokázať. Allie: To bola punk music, však? 4 akordy. Nick: Presne. Ja som si vybral klávesy. Istým sposobom mi robí dobre ak mám kontrolu nad hudbou.
Rád prechádzam z jednej veci na druhú. Syntetizátory sú úžasný technologický výdobytok. Dnes je to neporovnateľné s tým, čo bolo vtedy.
Je to veľmi odlišné. Dokážeš na tom zahrať sláčikové nástroje, piano, dychy alebo digitál syntetizátorový zvuk. Videl som, že tento prvok
možem v našej hudbe tvarovať roznymi smermi a preto som na tom začal hrať. V tom čase hral John na gitare, ktorú neskor vymenil za basovú
gitaru. Vymenila sa u nás asi 5 roznych spevákov a 5 roznych gitaristov. Stále keď sme hrali v Birminghame, koloval tam u nás miestny
vtip: "Hej, musíte sa dostaviť a pozrieť si Duran Duran, stavím sa, že teraz to bude iné, pretože majú nového speváka a nového
gitaristu." Simona sme našli v roku 1979 a vtedy sme vedeli, že sme kompletní.
Allie: Konečne ste sa dostali k nahrávaniu. Ešte raz sa vrátim ku škatulkovaniu. Považovali ste sami
seba tak ako sme vás označovali tu v Štátoch New wave (nová vlna) alebo New Romance (nový romantizmus)? Podobne keď sa objavil Elvis
Costello so svojou prvou platňou všetci ho označili za punkera len preto, že vtedy v Anglicku vládol punk. Nick: Ja vlastne opovrhujem všetkými nálepkami v hudbe. Nálepky sú otrasný výmysel médií. Viem ale prečo
existujú, aby zabalili ľudí do mnohých škatuliek .... ale vážne nikdy sme v skutočnosti neboli súčasťou ani jedného z nich. Boli
sme označovaní za novoromantikov alebo futuristou. Osobne dávam prednosť termínu "futurists" (futuristi), pretože to znie viac ako
umelecký smer. Ale to nie je podstatné. Ľudia by mali počuvať hudbu pre to čím je a rozhodnúž sa či sa im to páči alebo nie. Duran
Duran boli vždy skupinou a stále sú skupinou s ich vlastným zvukom a nemyslím si, že naša hudba znie ako hudba niekoho iného alebo
hociktorej inej kapely. Mali sme akési počiatočné koncepty o tom akým smerom by sa mala naša hudba uberať, chceli sme tam mať trochu
zo Sex Pistols, trochu zo Chic, niečo z Kraftwerku, zmiešať to dokopy a pokúsiť sa z toho vyrobiť tanečnú hudbu.
Allie: Bolo tam isté hnutie, ktoré sa snažilo zbaviť punku. Niektorý vravia, že sa to podarilo syntetizátorom ....? Nick: Určite sme boli reakciou na punk music. Je iróniou, že John, ja a Simon sme mali velmi radi punk.
Preto si myslím, že sme sa chceli punku zbaviť. Len sa nám zdal tento druh hudby tak trochu menej "glam". Vyrástli sme v 70-rokoch
na glam rocku a domnievam sa, že to je to prostredie odkiaľ pochádzajú naše vplyvy - naše štylistické vplyvy a my sme sa chceli
priblížiť práve k tomu o čo viac. Páčili sa nám skupiny, ktoré venovali obrovskú pozornosť prezentácii. Mali sme radi skupiny,
ktoré mali velkolepé javiskové a svetelné show. Punk nás tak veľmi neoslovoval aj keď energia, ktorá sa v ňom nachádzala bola skvelá.
Nepodceňovali sme ho. Naopak chceli sme ho vyzdvihnúť a robiť všetky tie veci, ktoré robievali naše obĺúbené punkové skupiny, a ktoré
sme ako decká zbožňovali.
Allie: Možeš nám niečo povedať o nakrúcaní videa Girls On Film? Opäť velmi stručne. Nick: Povodne sme mali nafilmovať také video, ktoré by sa mohlo hrať v kluboch po Amerike. Keď sme prvýkrát
boli v takomto klube uvideli sme obrovské video-obrazovky a pomysleli sme si aký skvelý nápad. Ale nemali k tomu nič, hrali len akési
staré filmy alebo niečo podobné. Vtedy sme sa ich opýtali: "Možeme to zosynchronizovať so zvukom?" A oni na to: "Áno, samozrejme."
Špeciálne kvoli tomu sme nakrútili video Girls On Film. Aj preto sme si mohli dovoliť trocha zariskovať.
Allie: Zhodou náhod aj ja som v tom období pracovala v podobných kluboch v New Yorku. Tak trochu v tom nemám
jasné. Ktorý album prerazil v Štátoch ako prvý? Bol to už prvý album alebo až Rio? Nebol to náhodou až druhý album a potom akýsi skok
späť k prvému albumu? Vedela som o tebe, poznala som Duran Duran a vašu hudbu, ktorú sme hrali v kluboch vtom čase. nemali ste veľa
priestoru v rádiach? Nick: Prvýkrát sme do Ameriky prišli ako kultová kapela. Pamätám si, že prvý koncert, ktorý sme odohrali v
Amerike bol v Spit Clube na Long Island. Hrali sme celú šňúru takýchto koncertov v kluboch po celej Amerike. Bolo to skvelé obdobie.
V tom čase sme už mali singel Planet Earth a prvý album, no po komerčnej stránke sa nedialo nič. Výnimkou bola skvelá rozhlasová
stanica K-ROQ, inde nás vobec nehrali. Všade sme mali dvere zatvorené. Poznáš to, všade boli rockoví dinosauri, stále dookola Led
Zeppelin, Pink Floyd a podobné veci, ktoré sa hrali roky. Jediní ľudia, ktorí nás začali hrať (a neboli to niektoré alternatívne
alebo vysokoškolské rozhlasové stanice) boli ľudia v MTV. V čase keď MTV dostávalo množstvo listov od divákov aby vysielali Duran
Duran, ľudia začali žiadať to isté aj v rádiach. Takto vznikla celá plejáda nových rozhlasových staníc v Amerike. AOR sa zmenilo
na CHR. Bolo to skvelé, pretože sme dostali príležitosť dostať sa v tom čase k ľuďom všade na svete. Dovtedy nás hrali v rádiach a
mali sme hity takmer všade, v Amerike nie. Boli sme tu a tam, s Riom vlastne dvakrát a v rádiach sa nič nedialo. Keď nám vydali singel
Hungry Like The Wolf začali to hrať viac na MTV, medzitým sme sa vrátili do Anglicka mysliac si, že možno s 3. albumom .... a tá vec
zrazu explodovala.
Allie: Čo si si myslel vtedy, keď sa veci začali hýbať? Aké si mal predstavy v období keď si formoval
Duran Duran? Povedali ste si skúsime to a uvidíme čo z toho bude - jeden koncert alebo v tom zostaneme navždy? Nick: Myslím si, že v čase keď John a ja sme zakladali Duran Duran, sme boli veľmi ambiciózní, veľmi
optimistickí a velmi naivní, a z toho všetkého vzišla absolútna viera v to že to bude fungovať. Nemohlo to skrachovať. Čo iné by sme
na tomto svete robili? Veľmi nám to pomohlo aj v období pochybovania a nedovery hlavne zo strany iných ľudí. Veľmi sme si verili.
Verili sme v naše schopnosti písať piesne a to nám veľmo pomohlo dosiahnúť naše ciele. Allie: Prekvapilo vás to? Nick: Myslím si, že vždy ide o prekvapenie. Akokoľvek niečomu veríš a tá vec sa stane neuveriteľne úspešnou -
vždy to bude prekvapko.
Allie: Existuje video, ktoré sme v Štátoch nikdy nevideli .... jasné .... čo to tu robíme? Whoa, my
fajčíme. No dobre. Ešte jeden záber a pojdeš. Ďakujem. Kamera, pripraviť. Pripravení .... Nuž, pohovor niečo o albume Rio.
Titul, samozrejme hudba. Boli na ňom vplyvy? Nick: Keď sme pracovali na albume Rio, všetci sme boli ohromený úspechom prvého albumu a nevedeli
sme si ani len predstaviť ako možeme dosiahnuť ešte väčší úspech. Všetci sme si uvedomovali, že je to najdoležitejší bod v našej
kariére. Boli sme si vedimí toho, že sme už niečo dosiahli - mali sme úspešný album, hity ale ak by sa nám to nepodarilo s druhým
albumom mohli sme sa stať len jednou z tisícok skupín, ktoré prerazili prvým hitom alebo prvou platňou a potom zmizeli do zabudnutia. Allie: Pardón, strih, vďaka. Začni ak možeš.? Nick: Áno, keď sme začali pracovať na albume Rio boli sme všetci ohromení, pretože sme vedeli, že sme dosiahli
úspech. Ale ako len na ten úspech nadviazať? Napísali sme nové sladby a v tej fáze sme vedeli, že máme veľmi dobré veci ako napríklad
Save A Prayer a Hungry Like The Wolf ale nevedeli sme ako to príjme publikum. Samozrejme až do tohto obdobia sme nemali hit v Amerike.
Ale dúfali sme, že tentokrát sa niečo bude diať aj tam. Album sme nahrali veľmi rýchlo. Zo všetkého si najviac spomínam na videoklipy,
ktoré sme museli nakrúcať na Sri Lanke. Album Rio sme nahrávali v Air Studios v Londýne, v tom čase sme už mali byť 5. deň na Sri Lanke,
kde sme mali termín. V Austrálii sme mali naplánované turné a v najblišom vhodnom termíne sme sa mali vrátiť späť do Anglicka. Ja som
odmietol opustiť ondýn, pretože sme nemali dokončený album. Museli sme urobiť ešte isté veci ako editovanie a záverečné mixy. Ostatní
nastúpili na lietadlo do Sri Lanky a ja spolu s našim producentom Colinom Thurstonom sme zostali v Londýne a pracovali na záverečnej
fáze na albume. Prácu sme dokončili po 48 hodinách bez prestávky. Pamätám si ako som nastupoval do lietadla, ktoré malo namierené na
Srí Lanku. Na ušiach som mal slúchadlá a počúval som kópiu konečnej verzie albumu. Nehybne som sedel na sedadle a premýšlal čo je na
tom zlé, niekde sa stala chyba. Počas letu som nemohol ani len spať - tak veľmi som to prežíval. Konečne sme pristáli a ja som bol
oblečený v niečom koženom, v niečom čo sa vtedy nosilo v Londýne. Vystúpil som a až vtedy som si uvedimil, že Sri Lanka je ten ostrov
dole vedľa Indie. Úplne som zabudol na to teplo. Vyšiel som von a čudoval som sa kde je auto a kde je limuzína. Poobzeral som sa dokola
a vtom som uvidel malý nákladiak s obytným návesom a v ňom sedel roztomilý Ind, ktorý sa ma opýtal: "Pán Rhodes?" Pomyslel som si oh nie.
"Nuž ako ďaleko je hotel?" spýtal som sa mysliac na to, že si musím zdriemnúť. On na to: "Je to len 5 hodín cesty", a tak sme sa vydali
na cestu naprieč Sri Lanko v nákladiaku s obytným návesom, v slúchadlách mi zniel tento album a bol som oblečený ako .... Vieš, takto
asi vyzeral chaos okolo albumu Rio.
Allie: Rio naozaj získalo celosvetový úspech. Asi až vtedy US spoznali Duran Duran. Ak berieme skupinu ako
takú - úspech prišiel veľmi rýchlo. Mávate nejaké obavy alebo ste presvedčení, že to čo robíte je správne a podarí sa to? Nick: Vždy sme boli sebavedomí. Ale pod povrchom sa skrývajú všetky tie nervy, ktoré prežívajú asi všetci
interpréti. Je to ako keď jednou nohou vkročíš vpred ale tá druha vzadu sa trasie. Stále je tu obava či vypredáš dnešnú show alebo či
budeš mať hit alebo či video bude vyzerať tak akoby si chcel a či sa bude vysielať. Ale to je na tom to zaujímavé.
Allie: Prenesme sa do r. 1983 a máme tu album Seven And The Ragged Tiger. Povedz nám niečo o tom
ako vznikol a niečo o názve. Nick: Tretí album skupiny Duran Duran sa nahrával po celom svete. Allie: Prepáč, strih. Ak ešte raz budem počuť tie dvere, podpálim to tu. Kamera, pripravení! Nick: Tretí album Duran Duran sa nakrúcal nam mnohých miestach až kým sme sa nedostali do Austrálie
kde bolo opäť všetko ponechané na poslednú chvíľu, presne pred tým ako sme mali ísť na turné. Myslel som si, že tá vec sa nikdy
neskončí. Naozaj to trvalo pridlho. V kapele bolo množstvo rozličných názorov na to akým smerom by sa naša tvorba mala uberať.
Spolupracovali sme ctedy so skvelým producentom - Alexom Sadkinom, ktorému sa to podarilo vykormidlovať tým správnzm smerom. V
tom čase bolo všetko rozdrobené. Všetci ako celok sme prešli roznymi situaciami a okolnosťami ale celá tá vec sa stávala chaotickou
a šialenou. Podľa mňa je na tom albume viac ako na ktoromkoľvek inom na povrchu, zdanlivo mnoho pekných skladieb ale pod povrchom
sa skrýva nie celkom kontrolovateľná hystéria, ktorá sa snaží predrať na povrch.
Allie: Zaujímavý názov albumu, ako vznikol? Nick: Seven And The Ragged Tiger .... je to Simonov nápad a nikdy sme mu to neodpustili.
Allie: Tiež následovalo medzinárodné turné, však? Bolo to prvýkrát, čo ste sa vydali na takéto
medzinárodné turné? Nick: Nie. Vydali sme sa na koncertné turné s našim 3. albumom. Bolo to prvýkrát keď sme hrali
vo väčších arénach v Amerike. To je to na čo určite nikdy nezabudnem. Existuje k tomu film, ktorý sa nazýva Arena a aj video
ku skladbe The Reflex sme filmovali počas tohto turné, myslím že to bolo v Toronte, v Kanade.
Allie: Opäť tá istá vec. Hrali ste na väčších štadionoch ako ste hrávali predtým. Bola tam
opäť neistota? Stále možeme hovoriť o jednej nohe vpredu a tej druhej ....? Nick: Myslím si, že Duran Duran tak ako aj mnohé iné rockové kapely prežívajú takéto situácie. Obavy zo
situácie v ktorej sme sa nachádzali sa zopakovali už tretíkrát v takomto krátkom čase, pretože nás zastihla noečekávaná hystéria
fanúšikov. A to bol pre nás ten najvätší šok. Začínali sme ako alternatívna skupina, ktorá vyšla z college a zrazu sme pred sebou
mali takéto obrovské publikum. Bolo to pre nás veľmi záhadné.
Allie: Ok, skvelé. Natočili ste Arénu a potom r.1985 a A View To A Kill. Ako ste sa k tomu dostali? Nick: Nuž, sme asi deti šťasteny. John a ja sme raz boli na večeri. Bol tam aj producent filmov o Jamesovi
Bondovi - Cubby Broccoli. Myslím, že sme v tom čase mali "number one" a tak sme ho oslovili: "Počúvajte, my by sme mohli pracovať
na soundtracku k vášmu novému filmu." A on na to "Okay". A to je celé. Je to niečo, čo najmä John chcel vždy robiť už aj kvoli povesti
soundtrackov k Bondovkám. Niektoré z nich sú skvelé, napríklad tie od Shirley Bassey, Nancy Sinatra a podobne. Tiež sme si povedali,
že robiť niečo také musí byť obrovská (zábava) sranda. Veľmi sme chceli spolupracovať s Johnom Barrym, ktorý je hudobný veľmajster
hlavných tém pre filmy s Jamesom Bondom. Bola to zaujímavá skúsenosť, pretože tento chlapík je vysoko talentovaný hudobník a skladateľ.
Tiež to bolo prvýkrát, keď sme spolupracovali s niekym, kto bol na inej skladateľskej úrovni a zvlášť s niekym kto patril do inej
generácie. Všetky debaty, ktoré sme viedli sa týkali hudby, ničoho iného. Bol neoblomný, pretože naozaj vedel čo chcel a mal pravdu
vo veciach, nad ktorými sme sa hádali. Na druhej strane akceptoval isté prvky nášho zvuku, ktoými sme chceli spojiť Jamese Bonda s
Duran Duran. Z odstupom času si myslím, že sa nám to podarilo.
Allie: Áno. Veľmi dobre ste to zvládli. Tak to sme sa dostali k Arcadii. Je niečo, čo by si k tomu chcel povedať? Nick: Arcadia - to bolo úžasné obdobie pre mňa a Simona, pretože sa nám podarilo uniknúť preč od tohto
šialenstva. Unikli sme do Paríža, ktorý sa nám satl druhým domovom a bolo to po prvýkrát po piatich rokoch keď sme sa museli
zastaviť a porozmýšlať o tom aký (účinok) vplyv to všetko čím sme prešli malo na nás. Bolo to tiež obdobie, v ktorom nás opustili
povodní členovia - bubeník a gitarista. V podstate prestali byť súčasťou skupiny pre svoje vlastné dovody. Ale bolo to sposobené aj
istým tlakom v danej situácii.
Allie: Dobre, ok. Prepáč, musíme sa dostať k ..... Nick: 3.15 .... musím odísť. Allie: Myslím, že s tebou musím urobiť ešte jeden rozhovor. Nick: Nie .... musím odísť o 3.15 ! Allie: Skvelé, dobre. Už toho nie je tak veľa. Ok. Prejdi k Arcadii. Nick: Arcadia bola veľmi doležitím projektom pre mňa a Simona. Pomohlo nám to dostať z hudby to, čo sme naozaj chceli.
Bolo to objavovanie nových zvukov bez trápenia sa nad tým, či je tento druh hudby správny alebo nie. My sami sme to naozaj chceli.
Allie: Prečo ste sa potom opäť preskupili? Prečo ste neostali pri Arcadii a Power Station? Obidva albumy boli
veľmi úspešné. Nick: Plán vyzeral takto, stráviť rok na sólových projektoch. John chcel rýchlo urobiť album a ísť na turné.
Simon a ja sme chceli pracovať na Arcadii. Keď sme sa v r.1986 dali opäť dokopy, boli sme už len traja. Prekvapilo nás to. Náš
gitarista Andy chcel pracovať na vlastných sólo nahrávkach. Vlastne sa nedostavil ani na naše sessions. A Roger - bubeník, ten bol
na pokraji nervového zrútenia. Musel z toho odísť a my všetco sme to rešpektovali. Zostali sme v pozícii, keď sme vedeli akým smerom
sme chceli ísť a vedeli sme s akým producentom sme chceli spolupracovať. Dali sme sa dokopy s Nile Rodgersom, ktorý spoluprodukoval
The Reflex a Wild Boys. Tiež sme vedeli, že chceme nahrať "funk record" - Notorious. Bol to veľmi odlišný zvuk. Ale je to tiež obdobie,
v ktorom sme našli Warrena Cuccurulla, ktorý je dnes v skupine dlhšie ako bol dovtedy Andy Taylor.
Allie: A čo vás viedlo k súčasnému albumu? Nick: Myslím si, že od r.1986 to bol iný Duran Duran. Mali sme iný prístup k nahrávaniu a iný prístup k životu vo
všeobecnosti. Keď sme pracovali na albume Notorious vedeli sme, že je to pre nás výnimočný zvuk. Nile Rodgers hral väčšinu gitár na
albume, bol do veľkej miery súčasťou skupiny Bol to pre nás obrovský zážitok. Ale potom sme chceli ísť ďalej. Na albume Big Thing
nájdeme viac elektroniky a oveľa viac experimentovania. Stále sme na ňom pracovali traja, napriek tomu, že Warren hral gitary na tejto
platni. Nasledujúci album Liberty už napísala a nahrala skupina, ktorá absolvovala turné the Big Thing Tour. Boli to 5 ľudia vrátane
bubeníky - a to už nevyhovovalo pri skladaní. V čase, keď sme sa chystali pracovať na albume Duran Duran sme si uvedomili, že mi štyria
vrátane Warrena sme najsilnejší skladatelský team. A to je vlastne to na čom sme pracovali posledných 5 rokov. Vedeli sme, že smer,
ktorým ideme je správny.
Allie: A čo tak turné tento rok? Možeme niečo očakávať? A kde vás to zavedie? Nick: Od kedy sme vydali tento album, sme vlastne stále na cestách, kde poskytujeme rozne interview a hráme
akustické show. Začali sme v L.A. minulý rok pred vianocami. Rozhlasová stanica K-ROQ nás pozvala hrať vianočnú akustickú show.
Mali sme na to zopár týždňov a tiež to bola pre nás výzva. A tak sme dali dokopy túto kapelu. Chcel som aby sme využili smyčkové nástroje.
Akustika mi tak trocha vadila. Rozmýšlal som nad tým, ako len budú znieť moje syntetizátory ak ich odpojím zo siete. Dohodli sme sa na
istom kompromise s tým, že budem hrať viacero akusticky znejúcich nástrojov na syntetizátoroch. Je to veľkolepé mať sláčikovú sekciu a
prepracovať niektoré staré čísla spolu s novými tak aby poodhalili silu skladieb. Je to úžasný zvuk. Samozrejme máme tu akustickú
gitaru a akustickú basgitaru, je tu bubeník a je tu Simon. Celé je to pre nás veľmi neobyčajné. Boli sme tým tak nadšení, že sme sa v
tom rozhodli pokračovať. Doteraz sme odohrali asi 20 takýchto show a v lete sa chystáme opäť do Ameriky. Leto by som mal strávuť na
všetkých tých miestach kde som nebol posledných 5 rokov.
Allie: Zdá sa, že je tu pre vás nová výzva. Existujete už vyše jedno desaťročie. Máte fanúšikov od r. 1980/81.
Postupne získavate novú generáciu. Máte tu generačnú medzeru. Ako to vyriešite, Nick? Nick: Jednou zo skvelých vecí na tejto platni je to, že poprvýkrát prechádzame z jednej generácie na ďalšiu.
Je to obdobie cez ktoré musia prejsť všetky kapely, ktoré chcú existovať dlhšie obdobie. Sme veľmi šťastní, že sa nám to darí. Bol
som na koncerte Rolling Stones na ich poslednom turné a uvedomil som si, že tam boli 3 alebo 4 generácie ľudí. Bola to veľmi vzrušujúca
show. Myslím si, že táto kapela musí isť preď ľudí a dokázať to čo vieme aj v 90-rokoch. Mnohí vedia čo sme dokázali v 80-rokoch.
To to je niečo iné.
Allie: Opäť spomeniem škatuľkovanie - to je pre vás pohroma, chlapci. Aspoň tu v Štátoch označujú tento album
za "comebackový" pre Duran Duran. Je to naozaj comebackový album pre Duran Duran? Nick: Vobec mi nevadí ak to ľudia nazývajú comebackový album. Nehnevá ma to. Čo sa týka nás, nikde sme neodišli.
Ale možno je to comebackový album pre americké rádia.
Allie: Posledná otázka. Pri spätnom pohľade na roky 1980, 1979, 1978 dokážeš zosumarizovať pocity z obdobia
keď si zakladal skupinu? Je to to čo si očakával? A je ešte niečo čo chceš po hudobnej stránke dosiahnúť? Nick: Duran Duran je do týchto chvíľ pre mňa veľmi zaujímavou etapou mojho života. Keď sme začínali nemal
som poňatia ako dlho to bude trvať. Dúfali sme, že to bude fungovať a som naozaj rád, že sme skúsili .... Allie: V poriadku, vypnite kameru. Vypnite zvuk. Dobre, v 30 sekundách alebo aj menej - celá tvoja kariéra. Nick: Som naozajrád, že sme ako skupina boli schopní prejsť cez všetky tie veci spolu. Sme ako rodina.
Potrebujete sa dostať cez všetky tie záležitosti a zažiť ich aby ste sa dostali blišie k sebe v našom prípade aby sme dokázali robiť
lepšiu hudbu, robiť lepšie živé vystúpenia. Myslím si, že všetky pády, vzostupy a trenice z nás urobili to čím sme. Súčasná live show
je veľmi odlišná od tých, ktoré sme robili v 80-rokoch. Ale neľutujem, že sme ich robili, pretože v tom čase zdá sa boli správne. My
sa len snažíme ísť o trocha ďalej v tom ako vidíme hudbu v budúcnosti. Stále sa pokúšame dosiahnuť niečo, čo je okúsok ďalej a uchopiť
to nech je to čokoľvek. Ale vedomie toho, že to ešte nemáme nás ťahá ďalej dopredu.
Allie: Ok. Dobre, to je všetko. Zastavme to. Strih. Báječné. Ďakujem ti, Nick!
